Tak ako aj po iné roky, tak i tento rok sa festival Bažant Pohoda konal na teda už tradičnom trenčianskom letisku, na ktorom si návštevník mohol vybrať to svoje z rôznych, doprovodných akcii. Nakoľko sa jednalo o multižánrový festival, našlo sa tam i dačo málo z hip-hopovej komunity...

Tohtoročná Pohoda, teda už 12ty ročník tohto festivalu - mala na pohodu všetky predpoklady. Postačujúce počasie, teda žiadne búrky, veľa návštevníkov (viac než 30 000), ale i veľa sprievodných lákadiel. Ja osobne som si nenechala újsť vystúpenie Lady Saw (JAM), ktorá patrí k priekopníkom jamajského štýlu dancehall. Matka troch adoptovaných detí má za sebou osem albumov, desať rokov úspešnej kariéry a riadne podrezaný jazyk, ktorým v piatok očarila všetkých, čo zavítali do O2 aréna stanu. Nechýbali hity ako: Chat to Mi Back, Luser, Man Is The Least a samozrejme si neodpustila ani "kázeň" o čistých a upravených pičkách v podobe songu Pretty pussy. Toto vystúpenie ja osobne považujem za najsilnejší zážitok z celého festu.

Okrem Lady Saw sa na Pohode zastavili aj anglickí The Streets. Osobne moc tento formát nemusím, nakoľko mi vadí tá neskutočne, mne prekážajúca anglická angličtina. Ich čas mal nastať hneď po finále v tanečnom battle-i, ktorý mal byť odštartovaný po veľmi nešťastnom koncerte Richarda Müllera, avšak po vyhlásení organizátora, že: "The Streets nechcú byt rušení počas set-upu.." sa nakoniec toto tanečné finále ani nekonalo. Každopádne raper Mike Skinner aka The Streets, ktorý dokončil štvrtý album a ktorý avízoval plánovaný piaty album (futuristický a temný) za posledný - sa naučil pár praktických slov, ako: ahoj, ďakujem, počujete ma?, vidíte ma?, áno a raz, dva, tri, štyri, päť. Kto sa na túto show tešil, tak si prišiel na svoje, so mnou to však nejak špeciálne nezamávalo. Na feste dostalo priestor aj domáce hip-hopové duo Modré Hory, ktorých som však sčekla, až keď končili - no moja smola.

Z ostatného programu by vás už asi nič nebavilo. Hlavný a dlho na seba pútajúci pozornosť headliner, teda FatBoy Slim bol pre mňa najväčším sklamaním (teda až po koncerte Richarda Müllera). Norman Cook bol možno lákadlom pre tých, ktorí požili nejaké žlté alebo biele, nakoľko tí jeho mixovanie mohli dostatočne oceniť. Sčekla som aj Mr. Oiza - docela úlet a tiež to, čo mi prišlo cez tieto dva dni "do cesty"... No ako som spomenula, na tohtoročnom multižánrovom feste Pohoda to mohlo byť aj viac v pohode, len som už buď ja moc náročná, alebo to i ostatní celkovo vnímali, ako nemastnú - neslanú záležitosť.



_::pohoda festak




______________pravy klip